Sústavnejšie školské vzdelávanie v Lomnej sa datuje od polovice 19. storočia, kedy Ondrej Ľuba vyučoval deti v jednej izbe vo svojom dome. Na prelome 60. a 70. rokov si obyvatelia Lomnej postavili samostatnú drevenú školskú budovu, v ktorej sa začalo vyučovať od apríla 1872.
V roku 1911 postavili novú murovanú školu za Lomnicou. Do tejto novej školy chodili mladšie ročníky a do pôvodnej starej – starší žiaci. Drevená škola v roku 1916 vyhorela a Lomná mala opäť len jednotriednu školu.
V prvej polovici 30. rokov, v dôsledku stále rastúceho počtu žiakov, pristúpili k stavbe novej štvortriednej cirkevnej školy. Vyučovanie v štyroch triedach začalo v školskom roku 1936/37. Pod vedením správcu Ondreja Lorku tam vyučovali títo pedagógovia: Ladislav Kuľko, Mária Schindlerová, Elena Lukáčová a Agnesa Turčáková. Neskôr tam pôsobili: Jozef Kačena, Rozália Kocúrová, Aurélia Oravská a iní. Po skončení 2. svetovej vojny sa cirkevná  škola poštátnila. V tomto období tu  najdlhšie pôsobil učiteľský  manželský  pár  Anton  a  Emília Brišákovci.  Výnosom  Ministerstva  školstva
o likvidácii malotriednych škôl bola 1.9.1978 zrušená. Lomnianski žiaci dochádzali do Základnej školy v Krušetnici.
Od 1. septembra 1990 sa obnovil výchovno-vzdelávací proces v pôvodnej budove školy v Lomnej.